|
Vraciam
sa v mysli po 38 rokoch do svojich stredoškolských lavíc na svoju SVŠ. Čas
návratu v ľudskom živote - podobne ako v umeleckej literatúre - je vzrušujúci
a obohacujúci. Návrat je totiž opätovný príchod do dávneho času a
priestoru, pričom priestor je relatívne stabilný a čas je diferencovaný. Čím
je čas odchodu vzdialenejší a čím viac sa „blížime“ do pôvodného
priestoru, tým viac sa zvyšuje pocit hĺbky spomienok, ktoré nový čas
precedil kvalitatívne tak, že zostáva len podstatné, pozitívne, trvácne. Môj
pocit je - aj ako odlesk ďalších životných príbehov - naplnený vďakou
profesorom za rozhodujúci krok na ceste za ďalším poznaním, vďakou spolužiakom
za súručenstvo, priateľstvo, ktoré napĺňajú aj oných 38 rokov ako
kontinuitu týchto hodnotných ľudských vlastností. Doc.
PhDr. Oľga Sabolová, CSc. |