ARCHITEKTÚRA NOVOVEKU

Vymedzuje sa ako obdobie dejín ľudstva po stredoveku (čo nie je v jednotlivých častiach Európy zhodné) a nasledovaná najnovšími dejinami (čiže od roku 1500 – 1640 až po 19. storočie).

Najvýznamnejšími slohmi tohto obdobia sú renesancia vyúsťujúca do manierizmu, barok, nazývaný tiež jezuitský sloh, rokoko s jeho záľubou v hravosti a dekoratívnosti, ktoré neskôr ustupujú klasicizmu. Klasicizmus nadväzujúci na čistotu antických a renesančných foriem prechádza v období Napoleona Bonaparteho do slohu nazývaného empír.


Renesancia (14-16.st.):

V renesančnom štýle boli v 16. Storočí postavené Nové Zámky.
Ďalšie pamiatky sú: hrad vo Zvolene, kaštieľ v Topoľčiankach, radnica v Levoči.
Znaky: obdĺžnikové tvary, jednoduchosť.

Barokový sloh (17-18.st.):

Znaky: - pompéznosť, ozdobnosť, točené stĺpy – imitácia mramoru - iluzionistické
Cirkevné stavby, stavali reprezentatívne zámky, kaštiele a paláce – pre šľachtu: palác Trianon, zámok Versailles. V Rimavskej Sobote v tomto štýle bol postavaný Okresný úrad.




Klasicizmus (od konca 18.st. Do polovici 19.st.) :

Napodobňoval antické formy: stĺpy, rímsy, štíty. Stavali knižnice, verejné budovy, stanice Kultúra stredoveku vytvorila mnohé vynikajúce pamiatky (baziliky, katedrály, hrady, mestá), výtvarného umenia (krídlové oltáre, fresky, mozaiky, sochy aplikované ako výzdoba katedrál aj samostatne stojace).

Najznámejší oltár tohto obdobia na Slovensku je oltár Majstra Pavla z Levoče.






Umenie 19. a 20. storočia


Klasicizmus, preromantizmus, romantizmus a realizmus tvoria základ prvej polovice 19. storočia. Nie sú to však slohy v pravom zmysle slova.

Paralelne vznikajú nové prúdy, v ktorých sa objavujú prvky predchádzajúcich období, sú to hybridy vytvorené paralelne z viacerých období

Silnou oblasťou preromantizmu a romantizmu sa stáva maliarstvo. Romantizmus vychádzajúci z pozícií meštianstva narušuje sústavu hodnôt, ktoré priniesol klasicizmus. Proti racionalizmu stavia cit a vášne.

Rozvíja sa hlavne maľba (Eugene Delacroix, Francisco Goya, Turner, Josef Mánes).



Protikladom romantických vášní je realizmus, ktorý, podľa G. Planchea, nie je výsledkom imaginácie, ale obmedzuje sa na čo najpodrobnejšie a najdôkladnejšie pozorovanie skutočnosti.

Medzi predstaviteľov patria Honoré Daumier, G. Coubert.
Koncom 19. storočia sa v európskej architektúre výraznejšie prejavuje eklektizmus.

Vzniká množstvo umeleckých smerov: impresionizmus, ktorý predznamenáva už predstaviteľ moderny E. Manet, symbolizmus, secesia, avantgardy 20. storočia – kubizmus, surrealizmus, expresionizmus, fauvizmus, dadaizmus, popart, opart, kinetické umenie a ďalšie viac alebo menej výrazné a úspešné umelecké prúdy.

Architektúra sa stáva modernou a v polovici 20. storočia priam brakovou architektúrou.