Aj tento školský rok, aj v čase "zatvorenej" školy sa Alexandra Dzurillová a Veronika Jenčová (septima A) rozhodli skúmať veľmi aktuálnu environmentálnu tému v našom regióne – tému separovania odpadov. Čo motivuje občanov k tomu, aby separovali? Akou cestou sa vybrali viaceré obce na Slovensku a čo sa im osvedčilo? Ako je na tom mesto Prešov?

 Čítajte v súťažnom článku!

 Reportérky článok prihlásili do národného kola medzinárodnej súťaže Mladí reportéri pre životné prostredie (Young Reporters for the Environment, YRE). Autorkám fandíme, želáme úspech a veľa reportérskeho elánu.

 

Spravodlivosť v platbe za odpad

 Foto: Brchnelová M.

Pre mnohých je vidina čistej planéty dostatočná na to, aby sa pustili do separovania. Na druhej strane sú tu ľudia, ktorých treba motivovať iným spôsobom. Odpoveďou by mohol byť množstvový zber, ktorý dnes funguje v nejednej slovenskej obci. A ako je na tom Prešov so systémom spravodlivých odpadov?

V súčasnosti vo väčšine obcí na Slovensku platíme miestny poplatok za komunálne odpady stanovený obcou, ktorého výška je pre každého rovnaká, bez ohľadu na to, koľko odpadu vyprodukuje, či triedi, kompostuje, nakupuje bezobalovo alebo nie. „Občan v rámci poplatku platí obci za zmesový komunálny odpad (ZKO), za odpad z cintorína, za čistenia ulíc, za biologicky rozložiteľné kuchynské odpady...“ vymenúva Katarína Kretter z OZV ENVI-PAK. Za triedený zber papiera, plastov, kovových obalov, skla či tetrapakov zodpovedajú a platia výrobcovia, nie ich spotrebitelia či obec. Z toho by mohlo vyplynúť, že čím viac triedime, tým menej by sme mali platiť. Práve na tomto princípe funguje množstvový zber - zaplatiť len za také množstvo zmesového odpadu, aké sme vytvorili.

Ako to vyzerá v praxi

Celkovo existuje 6 typov množstvového zberu. Na Slovensku sa najčastejšie využíva kontajnerovo-intervalový. Pri ňom si poplatník vyberá počet, veľkosť nádob a to, ako často sa budú nádoby vyprázdňovať. Od týchto parametrov sa odvíja aj cena za odpad. Druhým najpopulárnejším je žetónový typ množstvového zberu. Občan si kupuje žetóny a keď chce, aby bol jeho kontajner vyprázdnený, žetón naň zavesí. Teda čím viac odpadu produkujete, tým viac žetónov si musíte kúpiť.

Na Slovensku funguje istý druh množstvového zberu v 167 obciach, z toho v štyroch mestách, uvádza Inštitút environmentálnej politiky vo svojej štúdii Spravodlivé odpady (2018), ktorá je uverejnená na stránke Ministerstva životného prostredia SR.  Ďalších 283 obcí kombinuje paušálny a variabilný poplatok. Príkladmi sú Senec, Vrádište, Spišská Stará Ves či Bratislava.

Príklad z obce Vrádište

Už v roku 2012 zaviedli i v malej obci Vrádište v Trnavskom kraji kontajnerovo-intervalový množstvový zber. Domácnosti majú na výber z dvoch veľkostí nádob, 240 l a 120 l. „Problémy pri zavedení sme neregistrovali.  Niektorým obyvateľom však chvíľu trvalo, že majú dať na vývoz len naplnenú odpadovú nádobu,“ tvrdí starosta obce Milan Kováč. Obec vyváža zmesový odpad 26-krát ročne. Ak si domácnosť zvolí menšiu nádobu a nechá ju vyprázdniť každý jeden raz, zaplatí 41 eur na rok. Ak využije len nižší počet vývozov, suma za jeden je 1,58 eur. „Máme aj domácnosti, ktoré majú napríklad len 5 vývozov za rok, potom platia 7,90 ročne,“ upozorňuje starosta Kováč. Každá zberná nádoba je označená jedinečným čiarovým kódom, ktorý pracovník obce pred vývozom načíta.

Obyvatelia Vrádišťa dnes vyprodukujú o 30 ton menej zmesového odpadu ročne, než v roku 2012. A to i napriek tomu, že ich počet stúpol o viac než stovku. Dalo by sa teda predpokladať, že výdavky na zber tuhého komunálneho odpadu (TKO) klesli. „No nakoľko aj vývoz TKO podlieha inflácii, tak náklady na vývoz sa zvyšovali, takže neušetríme nič, ale ani sme za posledných 10 rokov poplatky nenavyšovali,“ podotýka starosta obce Vrádište.

 Foto: Hančiak J. - starosta obce Párnica

Ako to (ne)funguje v našom meste?

V Prešove množstvový zber zavedený nemáme, to však neznamená, že by takýto návrh na Mestskom zastupiteľstve nepadol. „Množstvový zber riešime na zasadnutiach MsZ už dlho a obávam sa, že ešte dlho budeme. Na rokovaniach sa pravidelne zúčastňujú približne 3 – 4 poslanci z 31- členného poslaneckého zboru,” tvrdí poslankyňa Slávka Čorejová. Za viac ako dva roky nebolo mesto schopné vyhotoviť použiteľné všeobecné záväzné nariadenie, ktoré by vyriešilo otázku množstvového zberu. Zainteresovaní poslanci to teda vzali do svojich rúk a prišli s vlastnými návrhmi. Nestretli sa však s pochopením.

Samozrejme, že zavádzanie takýchto zmien je sprevádzané inými problémami v treťom najväčšom meste na Slovensku a inými v obci Vrádište s približne 840 obyvateľmi . To však nie je dôvodom pre pasivitu, keďže zaviesť množstvový zber zvládli aj veľké mestá ako Trenčín či Bratislava. Na otázku, prečo sa mestské zastupiteľstvo neinšpiruje mestami, kde to funguje, pani Čorejová odpovedala: „V marci 2019 sme ako poslanci mali možnosť zúčastniť sa služobnej cesty do Trenčína, aby sme nahliadli priamo do „kuchyne“ krajského mesta, v ktorom množstvový zber už funguje. Spolu s nami sa tejto služobnej cesty zúčastnili aj vedúci odborov či vedenie mesta. Nepoučili sme sa, hoci sme tú možnosť mali.“

Pre porovnanie, kým vo Vrádišti zaplatí jedna domácnosť napríklad 41€ ročne, Prešovčania uhrádzajú 29,50€ za osobu na rok, teda už len dvojčlenná domácnosť zaplatí približne 60€. Motivuje nás naše mesto nejakým iným spôsobom, alebo sa spolieha na poctivosť a uvedomelosť svojich obyvateľov? Odpovedá Slávka Čorejová: „Je mi to veľmi ľúto, ale musím povedať, že mesto svojich občanov nemotivuje vôbec. V ideálnom svete by sme ľudí podnecovať k separovaniu nemuseli. My však v ideálnom svete nežijeme a najrozumnejšia cesta motivácie je cesta cez financie.” 

Množstvový zber prináša aj nevýhody

Motivačných faktorov má množstvový zber hneď niekoľko. Či už je to spravodlivosť, zníženie nákladov, zníženie množstva zmiešaného odpadu či vyššia miera triedenia a kompostovania. Ale má aj nejaké nevýhody? „Nezabezpečenie komfortného systému zberu odpadov môže viesť k zvýšeniu nelegálneho a nechceného nakladania s odpadmi. Sú to tzv. čierne skládky, domáce spaľovanie a odpadová turistika, to znamená, že odpady vozia obyvatelia rodinných domov do voľne prístupných kontajnerov na sídliskách alebo že obyvatelia obcí vozia odpady do blízkeho mesta…” píše Branislav Moňok zo združenia Priatelia Zeme.

O svoje skúsenosti sa podelil aj Milan Kováč: „Čo sa týka čiernych skládok, áno, mnohí kolegovia ma varovali a odrádzali, no po tých rokoch skúseností, množstvo čiernych skládok určite nie je vyššie ako v iných obciach, kde množstvový zber nie je. Aj keď sme čiernu skládku evidovali a likvidovali, podľa obsahu vo väčšine prípadov sa nejednalo o obyvateľov našej obce, ale susedných obcí. A, samozrejme, naopak, naši občania nechali svoj odpad v susednom katastri.“

Je ťažké si predstaviť väčšiu motiváciu k triedeniu odpadu ako tú finančnú, čo potvrdili aj konkrétne skúsenosti slovenských obcí. Dôležité je systém nastaviť tak, aby sme sa vyhli nelegálnej činnosti a nenarobili viac škody než osohu. Obec Vrádište ukázala, že sa to dá a aj napriek pár nemilým skúsenostiam inšpirovala k množstvovému zberu susedné obce Chropov a Radimov. A čo Prešov? Kedy sa odhodlá zaviesť udržateľnú odpadovú politiku, ktorá odmeňuje a podporuje snaživosť občanov?

Foto: Jenčová V.