Fotografia

Výnajdenie fotografie J. N. Niepcom, prehľad najvýznamnejších pokrokov rozvoja fotografie do roku 1905.

prezentácia

Stručný obsah vývoja v 20. storočí po digitálnu fotografiu

Leica

Až do 20. storočia sa k fotografovaniu dostal iba profesionálny fotograf. to sa však zmenilo keď nemecký mechanik Oskar Barnack skonštruoval pre firmu Leitz technicky vyspelú kameru na maloformátové fotografovanie. Neskôr sa rozvíjali filmy a z negatívov s rozmermi 24x36mm sa dali zväčšiť ostré fotografie na papier. Filmové zvitky sa používali vo fotoaparátoch Leica a umožňovali exponovať 36 snímkov.

Polaroid

V roku 1947 americký fyzik a podnikateľ Edwin H. Land predstavil prvý fotoaparát, ktorý nevyžadoval vyvolávanie, ale vychádzali z neho priamo čiernobiele fotografie.

Rýchlosť exponácie

Rok 1950 bol pre fotografiu významný tým, že v USA bola vyvinutá vysokorýchlostná kamera. Táto kamera bola schopná exponovať až 10 miliónov snímkov za sekundu.

Automatický blesk

Až do roku 1965 sa využíval iba manuálne riadený blesk, aj to iba pri profesionálnom fotení. Pod označením Auto-Strobanar predsavila americká firma Honeywell elektronický automatický fotoblesk, ktorý ocenili najmä novinári.

Digitálna fotografia

Digitálnu snímaciu techniku vo vlastnom zmysle slova nik nevynašiel, ale vyvinuli ju krok za krokom. Nebola ani tak otázkou ľudskej vynachádzavosti, závisela skôr od rozvoja techniských možností. Do 80. rokov 20. storočia ešte neboli k dispozícií nijaké elektronické média s pamäťou, ktoré by umožnili príručným fotoaparátom zaznamenať obraz zodpovedajúci obvyklej kvalite fotografie. Približne na prelome tisícročí trh začal pnúkať čoraz väčší počet digitálnych fotoaparátov, ktoré zodpovedajú profesionálnym nárokom, ale stále sa nevyrovnali kvalite analógovej fotografii.

Mikroprocesory

V roku 1971 v Japonsku (kde inde?) vyvinuli kamery, pri ktorých všetky dôležité funkcie (clonu a expozičný čas) riadia mikroprocesory a posun filmu zabezpečuje elektromotor.

späť