Hokej je veľmi dôležitou sučasťou nielen mojho terajšieho života, ale aj vlastne celeho môjho dospievania.
Začal som hrávať ako šesťročný, na podnet mojho ocka, pretože tiež v mladosti hral hokej. Začal som navštevovať
hokejovú prípravku v Prešove. Hneď na začiatku ma to ťahalo do brány. Ani neviem ako a už bol zo mňa brankár a nie útočník.
Vo štvrtom ročníku sme sa dostali na majstrovstvá Slovenska a tam sme obsadili druhé miesto. Celú základnú školu mal tento
koníček rovnaké tempo, no pri príchode na strednú školu sa veci začali komplikovať. Štadion v Prešove zavreli a začalo
sa trénovať v Košiciach. Celý druhý ročník sa niesol v duchu ranného vstávania o 4:00, aby som mohol ísť na tréning.
No tento rok mal aj svetlé chvíľky. Asi v polovici sezóny ma zavolala Spišská nová Ves na výpomoc do extraligy. Bola to
príjemná skúsenosť a pobyt v tomto klube som si veľmi užil. Hokeju sa venujem doposiaľ, síce čoraz viac na amatérskej
úrovni no stále ma to veľmi baví.
