Mozaika z histórie školy

 



Zrod a vývoj

            Škola, ktorej 40. výročie si v školskom roku 2001/2002 pripomíname, sa rodí v súvislosti s premenami na začiatku 60. rokov 20. storočia v bývalom Česko-Slovensku. V oblasti školstva sú vyjadrené v zákone č. 186/1960 zo dňa 15. 12. 1960, ktorý nadobudol platnosť 1. 1. 1961. Namiesto bývalých JSŠ (DSŠ) od 1. 9. 1961 vznikajú SVŠ (stredné všeobecnovzdelávacie školy).

            1. septembra 1961 začína svoju činnosť SVŠ na Svojdomove, priama predchodkyňa súčasného gymnázia. Škola vzniká v dôsledku realizácie vyššie uvedeného zákona a reštrukturalizácie sústavy jedenásťročných stredných škôl v Prešove. Do SVŠ v Prešove, Svojdomov 1 sa kumulujú žiaci z JSŠ v Solivare, Gottwaldovej ul. (Ul. 17. novembra), Mudroňovej a Konštantínovej ulice. Pod vedením S. Krenického (riad. školy), A. Repku a J. Černotu (zást. riad.) sa formuje profesorský zbor, ktorý je vekovo a pedagogickými skúsenosťami vyvážený a odborne ambiciózny. Tieto faktory spôsobujú, že škola je budovaná na zdravých a pevných duchovných základoch. SVŠ na Svojdomove 1 (pozdejšie na Ul. Tarasa Ševčenka 1) ako typ strednej školy dominantne existuje do roku 1968. Po prijatí zákona č. 168/68 Z. z. z 19. 12. 1968 o gymnáziách doznieva do roku 1973, keď maturovali posledné dve triedy školy tohto typu.

            Aká bola SVŠ všeobecne a naša škola konkrétne?

Organizačná štruktúra SVŠ (podľa Vestníka MŠaK č. 12 z 10. 2. 1961) bola nasledovná:

a)   základný typ s voliteľnými predmetmi (deskriptívna geometria, praktické cvičenia z fyziky, chémie, biológie, výtvarná výchova, hudobná výchova, konverzácia v živom jazyku);

b)    matematicko-fyzikálny variant;

c)    chemicko-biologický variant.

Vo všetkých variantoch bol predmet základy odborného vzdelania, ktorého obsahom bola výrobná práca. Jej cieľom bolo začlenenie „žiakov do života socialistického závodu, v ktorom pri práci s dospelými poznávajú radosť z tvorivej práce, oboznamujú sa s organizáciou práce, učia sa pracovnej disciplíne a uvedomujú si svoje povinnosti ku kolektívu a spoločnosti“. (Vestník MŠaK z 10. 2. 1961 – príloha str. 11). Riaditeľstvo školy malo venovať vedeniu výrobnej práce žiakov náležitú pozornosť, a to aj ustanovením funkcie zástupcu riaditeľa. Výrobná práca sa realizovala jeden deň v týždni (6 hod.), v prvom a druhom ročníku aj v podobe súvislej výrobnej praxe po 18 dní. Teda okrem tradičných predmetov sa mimoriadny dôraz kládol na výrobnú prácu. Táto požiadavka sa objavovala v učebných plánoch aj neskôr, i keď nie až v takej prehnanej podobe.  Jej realizácia v 60. rokoch v podmienkach priemyselných a poľnohospodárskych závodov v Prešove a jeho okolí sa čím ďalej tým viac stávala formálnou.

Skutočný dôraz vedenia školy (od r. 1962  A. Repka – riad., A. Greif a J. Černota – zást. riad.) a profesorského zboru bol na kvalite výchovno-vzdelávacej práce, vedomostí a celkovej kultúrnej úrovni žiakov školy. Po prvých dvoch rokoch značnej predimenzovanosti počtu tried vo vzťahu k priestorom budovy sa v roku 1963 situácia zlepšuje tým, že časť tried je odčlenená na Konštantínovu ulicu, kde sa zriadila SVŠ. So žiakmi odišlo aj niekoľko členov pedagogického zboru. Zníženie počtu tried umožnilo budovanie odborných učební, a tým aj vytváranie priaznivejších predpokladov pre skvalitňovanie vzdelávacieho procesu. Škola sa pomerne rýchlo zapísala do povedomia žiakov a rodičov svojou náročnosťou, ale aj do povedomia školskej a odbornej verejnosti kvalitou svojich absolventov, ktorí početne a úspešne študovali na vysokých školách všetkých typov.

Od roku 1962 začala škola spolupracovať s vtedajšou FF UPJŠ pri príprave budúcich učiteľov stredných škôl realizáciou priebežnej i súvislej pedagogickej praxe poslucháčov.

O dobré meno školy sa pričinili profesori a žiaci aj bohatou záujmovou činnosťou, ktorá umožňovala rozvíjať schopnosti a nadanie študentov v oblasti prírodovednej, spoločenskovednej, umeleckej a športovej. Od r. 1969/1970 sa postupne uzatvára etapa SVŠ a začína obdobie formovania a existencie gymnázia (zákon č. 168/68 Z. z. z 19. 12. 1968).

Zriaďovanie gymnázií, obsah a organizáciu štúdia na nich upravovala vyhláška MŠ SSR č. 104/1969 z 31. 7. 1969. Gymnázium sa formovalo v dvoch vetvách – prírodovednej a humanitnej – čím vytváralo predpoklady na uplatnenie  žiakov podľa ich osobnostného uspôsobenia a zamerania. Prvok pracovnej výchovy zostal zachovaný, i keď už zďaleka nie v takom rozsahu ako predtým. V učebnom pláne gymnázia mala zastúpenie v predmete polytechnická výchova (2 hod. týždenne). Väčšia škála voliteľných predmetov a ich 6-hodinová dotácia vytvárali lepšie predpoklady kvalitnejšej prípravy na zvolené vysokoškolské štúdium.

Negatívom bolo, že v priebehu 70. a 80. rokov sa stupňoval administratívny tlak preferujúci profesijnú orientáciu študentov  na technické vysoké školy (51%) na úkor vysokých škôl humanitného zamerania (26% absolventov). Tieto tzv. smerné čísla škola nikdy nedosiahla, dosahovala skôr obrátený pomer. Z toho dôvodu bola veľmi často terčom kritiky zo strany nadriadených školských a straníckych orgánov. Protiargumentom na túto kritiku boli úspechy absolventov v prijímaní na zvolené vysoké školy, čo svedčilo o tom, že profesorský zbor aj pod novým vedením (od r. 1972 – riad. školy V. Ovád, zást. riad. M. Skladan) pokračuje v dôraze na kvalitu výchovno-vzdelávacej práce, v náročnosti na vlastnú prácu i prácu žiakov.

Naďalej sa rozvíjala spolupráca s FF a od prelomu 70. a 80. rokov aj s PF UPJŠ. Škola mala štatút fakultnej cvičnej školy, čo bolo výrazným motivačným faktorom pre odborno-metodický rast učiteľov. V tomto smere významným impulzom bolo zaradenie školy do experimentálneho overovania nového obsahu gymnázia v r. 1979 – 1984. Spolupráca a sústavný kontakt učiteľov školy s Výskumným ústavom pedagogickým v Bratislave a v Prahe, s Krajským pedagogickým ústavom v Prešove, absolvovanie celého radu odborno-metodických školení, konfrontácia vlastných poznatkov s oficiálnymi teoretickými závermi zreteľne prispeli k rastu učiteľov. Svoje poznatky využili pri tvorbe metodických materiálov, recenzovaní učebníc, pri školení svojich kolegov v rámci Východoslovenského kraja. Aj zaradenie do tejto činnosti bolo vyjadrením uznania škole, pretože bola jedinou vybranou v rámci vtedajšieho kraja.

Experimentálne overovaný nový obsah gymnázia bol všeobecne zavedený vo všetkých gymnáziách od školského roku 1984/1985. Popri nesporne pozitívnych zámeroch, s ktorými sa stotožnili aj učitelia (napr. dôraz na obmedzenie predimenzovanosti učiva, na vytvorenie základného učiva, na rozvíjanie medzipredmetových vzťahov atď.), nový obsah gymnázia priniesol prvky, s ktorými sa ani vedenie školy, ani učitelia nemohli vnútorne stotožniť. V súvislosti so všeobecne presadzovanou myšlienkou o zbližovaní všetkých troch prúdov stredoškolského vzdelávania (gymnázium, SOŠ, SOU) a preferovaním technickej orientácie, ktorá mala prispieť k rozvoju vedecko-technickej revolúcie, sa do učebného plánu gymnázia zaraďuje predmet základy výroby a odbornej prípravy v 1. a 2. roč.,  v 3. a 4. roč. odborné predmety technického zamerania. V podmienkach našej školy boli odborné predmety: základy programovania, základy stavebníctva, základy elektrotechniky. Napriek úsiliu vedenia školy zabezpečiť odbornú výučbu uvedených predmetov a snahe samotných vyučujúcich boli tieto predmety (okrem programovania) vnímané ako cudzorodý prvok a žiakmi len trpené. Ukázalo sa to hneď po spoločenských zmenách v roku 1989. Slobodné rozhodovanie žiakov o voliteľných predmetoch pre školský rok 1990/1991 prežili len základy programovania (v podobe informatiky). Nároky na absolventa tohto modelu gymnázia boli veľmi veľké. Podľa stanovených cieľov mal byť v prvom rade teoreticky pripravený na vysokoškolské štúdium a zároveň aj na výkon odborných činností v praktickom živote (v prípade neprijatia na VŠ alebo nezáujmu o ďalšie štúdium). Tomu zodpovedal aj spôsob ukončovania štúdia maturitnou skúškou. Písomnú časť skúšky museli žiaci absolvovať zo slovenského jazyka, ruského jazyka a matematiky. Ústna skúška sa skladala zo slovenského jazyka, ruského jazyka, predmetu odborného zamerania a z voliteľného predmetu. Takáto skladba predmetov maturitnej skúšky bola veľkou príťažou pre žiakov, ktorí chceli študovať humanitné, univerzitné odbory.

Prevratné spoločenské udalosti na jeseň roku 1989 poznamenali aj život školy. Mítingy, zhromaždenia, diskusie, prejavené postoje učiteľov a žiakov sa stotožnili s hodnotami, ktorým revolučné premeny otvárali dvere. Doba nastavila zrkadlo učiteľom aj žiakom. Jedni i druhí, samostatne i navzájom v hektickej dobe prejavili vysoký stupeň kultúrnosti. Problémy sa riešili vecne, bez extrémností. Slobodné a demokratické voľby vedenia školy (1990) potvrdili predchádzajúce vedenie do r. 1991.

V ďalších voľbách v roku1991 sa konštituovalo vedenie v zložení: PhDr. T. Matlovičová – riaditeľka školy, Mgr. M. Horváth – zástupca riaditeľa. Od r. 1992 druhou zástupkyňou riad. školy bola menovaná Mgr. M. Brudňáková. V roku 1997 PhDr. T. Matlovičová požiadala OŠ KÚ v Prešove o uvoľnenie z funkcie a na základe konkurzu bol do funkcie riaditeľa školy menovaný RNDr. M. Krajňák. Zástupkyňou pre oblasť výchovno-vzdelávacieho procesu je Mgr. M. Brudňáková, zástupkyňou riaditeľa pre ekonomické veci sa stala PaedDr. A. Libová.

Posledné desaťročie 20. a zač. 21. stor. sa vo vývoji školy prejavuje veľkou dynamickosťou, množstvom zásadných zmien. Za najzávažnejšie možno považovať získanie právnej subjektivity a od nej odvodené hľadanie novej cesty vo vývoji gymnázia v podobe alternatívneho učebného plánu (AUP). Obsah AUP bol so súhlasom MŠ SR experimentálne overovaný v r. 1994 – 1998 aj na našej škole a vyhláškou č. 813/1998 – 512 schválený s platnosťou a možnosťou využívania od 1. 9. 1998 na území celej republiky. AUP skladbou povinných (12 hod.) a voliteľných (18 hod.) predmetov vo 4. ročníku maximálne vychádza v ústrety individuálnym záujmom žiakov. Ponúka žiakom náročnú a kvalitnú možnosť prípravy na zvolené vysokoškolské štúdium. Zavedenie AUP od r. 1994 zatraktívnilo gymnázium v žiackej i rodičovskej verejnosti.

Od 1. 9. 1994 je škola nositeľom čestného názvu „Gymnázium Jána Adama Raymana“ udeleného MŠ SR. Prijatie mena tejto významnej osobnosti, ktorá svojimi všestrannými vedeckými a praktickými činmi prerástla v 18. storočí región Prešova, má za cieľ nielen hlásiť sa k významným osobnostiam našich dejín, ale aj inšpirovať a motivovať študentov k vytrvalosti, náročnosti, zodpovednosti a odvahe – k vlastnostiam, ktorými  sa J. A. Rayman počas svojho života vyznačoval. Základným cieľom školy je rozvíjať vysoký kredit kvalitnej vzdelávacej inštutúcie budovanej v predchádzajúcich desaťročiach, pružne reagovať na tendencie vo vývoji vedy a školstva a otvárať sa rodičovskej verejnosti a spoločnosti vôbec. Dôkazom toho sú:

-          od r. 1998 popri 4-ročnom štúdiu možnosť 8-ročného gymnaziálneho štúdia so zameraním na cudzie jazyky;

-          od r. 2000 otvorenie triedy v 4-roč. štúdiu so zameraním na informačno-komunikačné technológie (IKT);

-          od r. 1996 pripojenie na Internet a od r. 1999 inštalovanie internetovej siete do dvoch učební informatiky, „internetovej kaviarne“, do odbornej učebne fyziky, učiteľskej knižnice, do kancelárie riaditeľa a zástupcu;

-          zapojenosť do značného množstva projektov súvisiacich so vzdelávaním učiteľov z oblasti IKT a ich zavádzaním do vyučovacieho procesu, so záujmami žiakov (aktivity v environmentalistike, programe podporujúcom zdravie, aktivity v cudzích jazykoch a pod.).

Do tretieho tisícročia vstupuje GJAR s ambíciami rozvíjať všetko pozitívne dosiahnuté za uplynulých štyridsať rokov, dotvárať sa do podoby modernej strednej školy, ktorá bude atraktívna pre súčasné i budúce generácie študentov a pre generácie absolventov chce byť nielen peknou spomienkou, ale aj pevným základom stavby budovy ich profesijného života.