|
Škola aj trochu inak Pôvodne sme chceli v tejto kapitolke hovoriť o tradíciách školy. Keď sme však začali trochu „ohýbať“ toto slovo, dospeli sme k záveru, že hovoriť o tradíciách v množnom čísle by bolo dosť problematické. Dôvod je prostý. V 40-ročnej histórii školy sa objavilo množstvo pozoruhodných činností a aktivít. Ich vznik a dĺžka trvania boli závislé od aktivity učiteľov a záujmu žiakov, ale aj spoločenskej klímy v uplynulých desaťročiach. Erbovým znakom školy bola náročnosť na kvalitu vedomostí svojich žiakov. Snáď aj z tohto dôvodu sa občas na verejnosti prezentoval obraz školy ako inštitúcie, kde morózni profesori akoby prehliadali a prenasledovali žiakov, nedokázali sa vcítiť do ich problémov. Takto maľovaný obraz bol prejavom povrchného pohľadu a často aj zlomyseľnosti. Už dokumentovaná bohatá záujmová činnosť, ktorá sa nemohla uskutočňovať bez dobrého vzájomného vzťahu medzi učiteľmi a žiakmi, svedčí o opaku. Za
obdobie doterajšej existencie školy by sme mohli uviesť množstvo príkladov,
dokazujúcich, že učitelia a žiaci (a samozrejme aj rodičia)
vedeli preklenúť bariéru oficiality a komunikovať v rovine priateľských
partnerských vzťahov. Napr. na športovom poli stretnutia učiteľov a žiakov
v malom futbale (prvá polovica 80. rokov), stretnutia vo volejbale (80. -
90. roky), na poli spoločenskom to boli školské plesy rodičov,
žiakov a učiteľov v PKO (60. – 70. roky), spoločné stužkové
slávnosti maturitných tried (hoci okolnosťami vynútené) získali postupne
vynikajúcu organizačnú a kultúrnu úroveň (2. pol. 70. rokov a 80.
roky). V 90.
rokoch sa začali klásť základy tradície súvisiacej s názvom školy
– tzv. Raymanov týždeň (niekedy aj dvojtýždeň), v období ktorého
sa uskutočňuje verejná prezentácia rôznych aktivít (prehliadky prác
olympionikov, "sočkárov", stretnutia s odborníkmi spoločenských,
prírodných a medicínskych vied, kultúrne a športové podujatia,
poznávanie histórie mesta, environmentálne aktivity, besedy). Mnohé z nich
prerástli z jednorazových aktivít do dlhodobých. Príkladom je projekt
Škola podporujúca zdravie (realizuje sa od šk. r. 1998/1999). Jeho zmysel spočíva
v rozvíjaní cieľavedomého záujmu o vlastné zdravie, v dodržiavaní
zásad zdravého životného štýlu a prvkov environmentálnej výchovy.
Súčasťou a vyvrcholením Raymanovho týždňa
sa stali rozlúčky s maturantmi na prelome apríla a mája, ktoré
(spolu s imatrikuláciou prvákov v septembri - októbri) formujú
pozitívny vzťah ku škole a majú veľký motivačný náboj. Nemožno
nespomenúť benifičné koncerty, organizované v posledných dvoch
rokoch. V ich umeleckej úrovni, o ktorú sa pričiňujú žiaci i učitelia,
sa akoby nakumulovalo a vystupňovalo to, čo ozaj má dlhodobú tradíciu
– t. j. vzťah ku kultúre. Hudba, spev, tance, umelecký prednes v podaní
žiakov, to všetko na vysokej úrovni (veď mnohí sa týmto aktivitám venujú
mimo školy) prezentujú aj iný (kultúrny), nielen vzdelanostný rozmer študentov. Kontakt
s kultúrou – vlastné podujatia alebo návštevy divadla, koncertov, galérií,
filmových predstavení – sa tiahne celou históriou školy. Hodiny venované
kultúrnym podujatiam neboli nikdy považované za stratové. Naopak, pomáhali
formovať kultúrny hodnotový systém žiakov, či už v súlade s vnímaným,
alebo v opozícii voči nemu. Kultúrne podujatia organizované školou dávali
príležitosť talentovaným a odvážnym žiakom urobiť prvé krôčiky
na ceste, o ktorej možno len tajne snívali. Mnohí tento sen premenili na
skutočnosť. Škola si nekládla za cieľ vychovávať umelcov, veď mnohí žiaci svoj talent objavili v ZUŠ (ĽŠU) a iných inštitúciách, ale vzdelaných a kultúrnych príjemcov duchovných hodnôt. Do akej miery sa to podarilo splniť, ťažko objektívne zhodnotiť. Ak vychádzame z charakteristiky tradície, že je súhrnom zvykov, obyčají, spoločenských zvyklostí zdedený a zachovávaný generáciami, môžeme sa nádejať, že áno. Čo nevidieť objaví sa v laviciach školy tretia generácia známych mien či povedomých tvárí. A takáto skutočnosť má svoju výpovednú hodnotu a je aj vážnym záväzkom do budúcnosti. |