Mozaika z histórie školy

 



Profesori, žiaci a tí ďalší

Školské budovy a ich priestory, učebné plány a ich obsahy sa stávajú živým organizmom len zásluhou učiteľov a žiakov. Vyučovacia činnosť učiteľov a študijná činnosť žiakov, ich vzájomná interakcia vo vyučovacom procese, v záujmovej činnosti i v bezprostrednom bežnom kontakte, prejavy na verejnosti, úspešnosť v ďalšom štúdiu – to všetko vytvára  klímu a zároveň formuje „imidž“ školy.

Akí boli a sú títo rozhodujúci aktéri histórie školy?

Profesori

Za štyri desiatky rokov sa vo vedení školy vystriedalo 5 riaditeľov a 9 zástupcov riaditeľa, v pedagogickom zbore sa vystriedalo 110 učiteľov. Z uvedeného počtu pôsobí dnes na škole 40 učiteľov. Výrečným faktom je, že zo súčasných 40 členov pedagogického zboru je 15 absolventov školy. V priebehu posledného desaťročia bol pedagogický zbor posilnený aj lektormi cudzích jazykov z USA, Francúzska a Nemecka.

Skladba učiteľského kolektívu sa v priebehu rokov zmenila v prospech väčšieho zastúpenia žien (1961 – 17 mužov, 7 žien;  2001 – 10 mužov, 30 žien). Vzťahy v pedagogickom kolektíve boli v naprostej väčšine korektné a tolerantné, na čom mali zásluhu aj riadiaci pracovníci, ktorí presadzovanie zdravej a náročnej kolegiality  považovali za jednu z priorít svojej práce. U učiteľov nachádzali  pozitívnu odozvu na motivačné podnety smerujúce k zvyšovaniu odborno-metodického rastu. Tak sa vytvárali predpoklady na skvalitňovanie výchovno-vzdelávacieho procesu a vedomostnej úrovne absolventov. Impulzy k odborno-metodickému rastu neprichádzali len zvonku (cvičná škola, experimentovanie), ale aj z vlastného vnútorného záujmu učiteľov, o čom svedčí napríklad skutočnosť, že v 80. rokoch absolvovali rigoróznu skúšku 9 učitelia.

V spolupráci s MC (KPÚ), ŠPÚ (VÚP) sa mnohí podieľali na príprave metodických materiálov, recenzií učebníc, prispievali do odborno-metodických časopisov a pod. Takmer 40 rokov plnia úlohy cvičných učiteľov pre FF, PF a FPHV PU (predtým UPJŠ) často za symbolickú odmenu,  pretože väčšina chápe svoje povolanie ako poslanie.

K tým, ktorí kládli pevné základy duchovnej stavby našej školy, patria:

Sergej Krenický, Anton Repka, Jozef Černota, Alexander Greif, Mária Džuberová, Mária Demková, Božena Greichmanová, Viliam Ovád, Jakub Krigovský, Andrej Sninčák, Štefan Chvostaľ, Alfréd Rochlitz, Mikuláš Kotora, Marta Siváková, Ľudovít Hajduček, Katarína Tóbiková, Žofia Petrovičová, Jozef Pella, Dezider Jacko, Štefan Iľaš, Belo Tomčan, Marta Dubajová, František Balún.

Najdlhšie (30 a viac rokov) na škole z bývalých učiteľov pôsobili: Pavol Surgent, PhDr. Viliam Ovád, Andrej Štefanský, Mária Džuberová, Ján Goliáš, PaedDr. Veronika Dandárová, Alfréd Rochlitz

Najdlhšie zo súčasných učiteľov pôsobia na škole: Mgr. Jozef Varchola, PhDr. Tatiana Matlovičová, Mgr. Viera Martonová, PhDr. Mária Markovičová, PhDr. Milan Skladan.

Zo súčasných učiteľov je 15 absolventov školy: Mgr. Dana Bessenyeiová (rod. Klobušníková), Mgr. Mária Ďurčeková (rod. Hyrjová), Mgr. Viera Ilavská (rod. Šestáková), Mgr. Jana Kobulská, Mgr. Mária Kollárová (rod. Hermanová), RNDr. Miroslav Krajňák, Mgr. Katarína Mačugová (rod. Piussiová), RNDr. František Majoroš, PhDr. Mária Markovičová (rod. Lazorčáková), Mgr. Marta Maskalíková, PhDr. Tatiana Matlovičová (rod. Tóbiková), RNDr. Tatiana Mergešová (rod. Čekaňáková), Mgr. Helena Pavelová (rod. Macejová), Mgr. Ľudmila Rovňáková, Mgr. Mária Tresová (rod. Dulinová).

Absolútne najdlhšie je so školou spätá PhDr. Tatiana Matlovičová, pretože je absolventkou školy a po ukončení vysokoškolského štúdia  pôsobí celý svoj produktívny vek na tejto škole.

Žiaci

Za 40 rokov existencie školy prežilo v nej časť svojej mladosti 5609 žiakov. Prichádzali ako deti v pubertálnom veku, často s nejasnými predstavami o svojom budúcom povolaní. V priebehu troch resp. štyroch rokov sa aj pod vplyvom  svojich profesorov osobnostne a profesijne dotvárali. Celková klíma školy, v ktorej sa v každom období jej vývoja kládol dôraz na náročnosť vo vyučovacom procese, na kultúrnu rozhľadenosť a vychovanosť, pozitívne ovplyvnila formovanie hodnotového systému žiakov. Svedčia o tom napr. aj výsledky prieskumov v období experimentálneho overovania nového modelu gymnázia v 80. rokoch, keď za najdôležitejšie hodnoty v živote človeka preferovali vzťah k práci a vzťah k ľuďom (z anketovaných škôl najvýraznejšie). Formovanie osobnosti študentov ovplyvňuje aj bohatá záujmová činnosť v škole (prírodovedné a spoločenskovedné predmety, telesná výchova) a tolerantnosť k individuálnym záujmom mimo školy. Absolventi, ktorí počas stredoškolského štúdia využili podnetnosť prostredia školy (a bola ich naprostá väčšina), sa veľmi dobre pripravili na vysokoškolské štúdium. Úspešnosť v prijímaní na vysoké školy sa pohybovala v rozpätí 70 - 80%, ba v niektorých rokoch bola aj vyššia. Časť absolventov si doplnila všeobecné vzdelanie o odbornosť na nadstavbovom štúdiu pri stredných školách, časť vstúpila  priamo do praktického života. Dnes sa s našimi absolventmi môžeme stretávať v hospodárskom živote, zdravotníctve, školstve, kultúre, armáde, v diplomacii, v médiách, v duchovnej, štátnej a verejnej službe. Vstúpili a vstupujú do povedomia verejnosti nielen v miestnom, regionálnom, ale aj celoslovenskom meradle. Mnohí  sa nám denne pripomínajú svojou popularitou (hudba, šport).

Škola, ako dobrá matka, je hrdá na každého svojho absolventa, ktorý si našiel miesto v živote, bez ohľadu na miesto v spoločenskom rebríčku.

...a tí ďalší

Obraz školy a jej vývoja by nebol úplný, keby sme popri študentoch a profesoroch nespomenuli aj rodičov žiakov, ktorí prostredníctvom združenia rodičov (predtým ZRPŠ) významne prispievali k rozvoju školy. Predovšetkým morálna podpora pri realizácii zámerov školy a materiálna podpora záujmovej činnosti žiakov vytvárali predpoklady pre celkovú úspešnosť školy. Počas štyroch desaťročí vedenia školy i jednotliví učitelia vždy nachádzali podporu  ZR. Bolo to aj zásluhou tých, ktorí túto činnosť riadili. Vďaka patrí všetkým, ktorí prijali dobrovoľné funkcie v ZR a obetovali veľa svojho voľného času v prospech školy. Nezmazateľne sa do histórie školy zapísali predsedovia ZR I. Košala, C. Babčák, Ing. J. Jusko, Ing. G. Markovič, MVDr. F. Tkáč, PhDr. A. Hadzima, Ing. P. Vladyka, Ing. R. Kozlai a pokladníci M. Ralbovská, Ľ. Haluška a M. Tůmová.

Škola počas svojej existencie úzko spolupracovala s mnohými inštitúciami a závodmi. V prvom rade treba spomenúť spoluprácu s UPJŠ (dnes PU) pri realizácii pedagogickej praxe (PhDr. J. Tvrdý, PhDr. M. Goga, CSc.), spoluprácu s bývalým VÚP v Bratislave a KPÚ (dnes MC) v Prešove (na úrovni vedenia školy a metodikov), s vojenským útvarom v Prešove pri príprave branných cvičení (podplukovník J. Haško, nadporučík V. Figura), s bývalým patronátnym ŠM v Chminianskej Novej Vsi (Ing. J. Haško, Ing. J. Straka), ako aj s ďalšími organizáciami a inštitúciami. Táto spolupráca sa uskutočňovala v rôznych časových obdobiach a plnila rôznorodé ciele. Pozitívne je, že škola sa vždy stretla s pochopením u svojich partnerov a títo zase mali zo spolupráce očakávaný úžitok.

K úspešnému chodu školy a k plneniu jej úloh prispievali aj administratívni a prevádzkoví zamestnanci. Z tých, ktorí značnú časť svojho profesijného života odovzdávali svoje sily škole, nemožno nespomenúť administratívne pracovníčky M. Jeleňovú, H. Fejérovú, M. Vargovú, H. Žarnayovú, M. Jackovú, E. Adamčíkovú, M. Čerňovú.

Z prevádzkových zamestnancov sú to školníci V. Krajňák, H. Andreánska, ale hlavne Ján Šesták a jeho manželka Mária - takmer tri desaťročia boli dennodenne spätí so školou.

Všetkým menovaným, ale aj ďalším nespomenutým, ktorí sa v takom či onakom postavení zúčastňovali na doterajšom bytí a žití školy, patrí naša úcta a vďaka.